Môj životopis
Všetko sa to začalo tesne pred Vianocami (17.12.2006).Narodila som sa vo veľkom dome a v prvých dňoch som nič nepoznala ,okrem mamičky ,deky a mliečka.A tak som si žila,kým ma raz môj pán,aj s mamkou Xenou zobral niekam,čomu hovoril von.Vôbec sa mi tam nepáčilo.Veľká zima,niečo mi fúkalo do tváre a veľký sivý tvor,ktorému ľudia hovoria kocúr.Našťastie sme tam dlho neboli.Vošli sme dnu a zobrali ma do izby,kde všetko voňalo rônymi zaujímavými pachmi.Bolo tam veľa vecí,ale mňa najviac zaujal veľký zelený u ľudí strom.Najlepšie bolo pod ním.Všade boli šnúrky,do ktorých som drapkala.Bol to nádherný večer,ktorému ľudia stále hovoria štedrý večer.Potom prebehli mesiace,kde ma nechávali vonku dlhšie a dlhšie.Skamarátila som sa s kocúrom Murom a občas,ked nedával pozor som mu vypila mlieko z misky.Vonku to bolo tiež oveľa lepšie.Teplúčko a naháňala som motýle.Panička by veľmi chcela fotky z tohto môjho obdobia života,ale bohužial nie sú.Ona si ma však vie dokonale predstaviť.Raz však prišiel jeden chlapec.Vopchal ma do veľkej červenej skladačky,vraj auta a odviezol daleko od domova.Do Rožňavy.Tam boli dni oveľa nudnejšie.Ale ja som veľa nepoznala,tak mi to nevadilo.Narýchlo vycikať pod blok,ked som nechcela ,tak ma nechal aj dnu vykonať potrebu,potom dlho sama a tak bol so mnou.Nič sme nerobili,len sme sa maznali a občas hrali s ponožku.Nazýval ma Puma.Jedného dňa však bola v mojom domove veľká hádka.Musela som ísť preč.To bol dôvod tej hádky.Zase preč?Ved aj zvieratá majú nejaké práva!A tak som išla do Košíc,bývať ku jednému veterinárovi.To bol život!Do práce s ním,potom na ranče,tak ma cvičil.O pár dní som už vedela poslúchať na nové meno,Clea.A výborná večera.Bývala som aj s Lili,je mojej rasy,ale hnedá.Raz som išla s ním do Prešova za jeho dcérou.Obe sme si padli do oka.Tam býva Tapka,taká istá,ako ja,ale len vonkajškom!Od vtedy som sa s ňou videla každý víkend.Raz si ma chcela nechať na týždeň a už som s ňou viac ako pol roka.Toto všetko sa udialo za rok a pol.Bývam s ňou a sme nerozlučná dvojica.Sľúbila mi,že ma už nikdy nedá preč.Mám aj aktívnejší program.Agility,ZMMP,obedience,dogtrekkingy,stopy.Aj na Tapku som si zvykla,i ked má úplne inú povahu.Ona je lenivučká,maznáčik mojej paničky sestry.Ja dávam pusinky veľmi výnimočne,a to len mojej paničke a som strašne aktívna.Svojho panička,veterinára ,ľúbim stále,i ked sa to už nedá prirovnať s minulosťou.Stretávam sa s ním každý víkend.Ale teraz je už mojím pánom jeho dcéra a už by som to nemenila.Máme veľa spoločných príhod,ktoré budem spolu s ňou písať do osobitnej rubriky.
